Ako rozvíjať logické myslenie u detí od 8 do 14 rokov
Dieťa pravidlo odrecituje naspamäť a pri ďalšej úlohe ho aj tak nepoužije. V pondelok má úlohu správne, vo štvrtok ten istý typ zle. Poznať pravidlo a vedieť ho použiť sú dve rôzne veci a tomu druhému sa v škole takmer neučí.
Keď rodičia hľadajú, ako rozvíjať logické myslenie u detí, najčastejšie dostanú radu na hlavolamy: sudoku, dámu, šach, aplikácie s úlohami. Z toho všetkého však funguje len časť. Ďalej je o tom, ktorá to je a či tu pomáha programovanie.
Keď rodičia hľadajú, ako rozvíjať logické myslenie u detí, najčastejšie dostanú radu na hlavolamy: sudoku, dámu, šach, aplikácie s úlohami. Z toho všetkého však funguje len časť. Ďalej je o tom, ktorá to je a či tu pomáha programovanie.
Čo znamená logické myslenie u dieťaťa od ôsmich do štrnástich
Sú tri rôzne zručnosti. Udržať v hlave pravidlo. Prejsť to po krokoch a nestratiť niť. A všimnúť si, keď výsledok pravidlu odporuje.
Najťažšia je tretia oblasť, teda schopnosť posúdiť, či výsledok dáva zmysel. Typická úloha: stena má plochu 45 m² a na každý meter štvorcový sa spotrebuje 200 ml farby. Dieťa správne vynásobí, dostane 9 000, no k výsledku pripíše „litrov", pretože zabudne previesť mililitre na litre. Deväťtisíc litrov farby na jednu stenu by pritom znamenalo množstvo zodpovedajúce skôr cisterne. Na chybu by ho malo upozorniť už samotné číslo, nie až následná kontrola výpočtu, veď násobenie zvládlo správne.
S vyšším ročníkom sa zvyšuje aj náročnosť úloh. Kým na prvom stupni dieťa zvyčajne potrebuje pracovať s jednou či dvoma podmienkami, na druhom stupni už musí zohľadniť aj pravidlo s výnimkou a zároveň vyhodnotiť, či sa táto výnimka vzťahuje na konkrétny prípad. Práve v tomto bode začínajú zlyhávať aj deti, ktorým sa predtým darilo. Schopnosť uvažovať týmto spôsobom sa totiž nerozvíja automaticky s vekom, treba ju cielene trénovať.
Najťažšia je tretia oblasť, teda schopnosť posúdiť, či výsledok dáva zmysel. Typická úloha: stena má plochu 45 m² a na každý meter štvorcový sa spotrebuje 200 ml farby. Dieťa správne vynásobí, dostane 9 000, no k výsledku pripíše „litrov", pretože zabudne previesť mililitre na litre. Deväťtisíc litrov farby na jednu stenu by pritom znamenalo množstvo zodpovedajúce skôr cisterne. Na chybu by ho malo upozorniť už samotné číslo, nie až následná kontrola výpočtu, veď násobenie zvládlo správne.
S vyšším ročníkom sa zvyšuje aj náročnosť úloh. Kým na prvom stupni dieťa zvyčajne potrebuje pracovať s jednou či dvoma podmienkami, na druhom stupni už musí zohľadniť aj pravidlo s výnimkou a zároveň vyhodnotiť, či sa táto výnimka vzťahuje na konkrétny prípad. Práve v tomto bode začínajú zlyhávať aj deti, ktorým sa predtým darilo. Schopnosť uvažovať týmto spôsobom sa totiž nerozvíja automaticky s vekom, treba ju cielene trénovať.
Ako rozvíjať logické myslenie u detí doma
Doma rozvíja logiku to, kde je pravidlo a výsledok, ktorý dieťa vidí bez vás. Práve tadiaľto vedie čiara medzi radami, čo fungujú, a tými, čo nie.
Spoločenské hry s jasnými pravidlami dávajú oboje: zlý ťah sa ukáže hneď a spor rozhodne to, čo stojí v pravidlách, nie to, kto je hlasnejší. Dáma, šach, Carcassonne, hocijaká hra, kde jeden ťah mení ten ďalší. Varenie podľa receptu funguje rovnako, ale len keď dieťa varí samo a vy nenapovedáte: vynechaný krok vidno na tom, čo z cesta vyšlo.
Ďalší spôsob je rozbor cudzej chyby. Vezmite vyriešenú úlohu, v ktorej je chyba, a poproste dieťa, nech nájde miesto, kde sa to rozišlo. V cudzom postupe sa chyba hľadá ľahšie než vo vlastnom a trénuje sa pritom to isté. Takéto úlohy najľahšie vezmete z jeho starých zošitov. Určite tam sú a učiteľ ich už opravil, takže viete, kde sa to zlomilo.
Zošity s hlavolamami a aplikácie s úlohami berú rodičia prví a fungujú zo všetkého najhoršie. Dieťa si zapamätá, ako sa rieši konkrétny typ úlohy. Dajte mu tú istú logiku v inej úlohe o dva týždne a väčšinou ju nespozná.
A hlavná otázka: spozná dieťa samo, že sa pomýlilo? Keď sú v zošite výsledky, o chybe sa dozvie z nich alebo od dospelého a väčšinou len prikývne. Keď tam výsledky nie sú, nedozvie sa o nej vôbec. V šachu prehrá partiu, pri recepte mu vyjde nejedlé cesto, v programe vidí, že hra nefunguje. Takáto odpoveď presvedčí oveľa viac.
Spoločenské hry s jasnými pravidlami dávajú oboje: zlý ťah sa ukáže hneď a spor rozhodne to, čo stojí v pravidlách, nie to, kto je hlasnejší. Dáma, šach, Carcassonne, hocijaká hra, kde jeden ťah mení ten ďalší. Varenie podľa receptu funguje rovnako, ale len keď dieťa varí samo a vy nenapovedáte: vynechaný krok vidno na tom, čo z cesta vyšlo.
Ďalší spôsob je rozbor cudzej chyby. Vezmite vyriešenú úlohu, v ktorej je chyba, a poproste dieťa, nech nájde miesto, kde sa to rozišlo. V cudzom postupe sa chyba hľadá ľahšie než vo vlastnom a trénuje sa pritom to isté. Takéto úlohy najľahšie vezmete z jeho starých zošitov. Určite tam sú a učiteľ ich už opravil, takže viete, kde sa to zlomilo.
Zošity s hlavolamami a aplikácie s úlohami berú rodičia prví a fungujú zo všetkého najhoršie. Dieťa si zapamätá, ako sa rieši konkrétny typ úlohy. Dajte mu tú istú logiku v inej úlohe o dva týždne a väčšinou ju nespozná.
A hlavná otázka: spozná dieťa samo, že sa pomýlilo? Keď sú v zošite výsledky, o chybe sa dozvie z nich alebo od dospelého a väčšinou len prikývne. Keď tam výsledky nie sú, nedozvie sa o nej vôbec. V šachu prehrá partiu, pri recepte mu vyjde nejedlé cesto, v programe vidí, že hra nefunguje. Takáto odpoveď presvedčí oveľa viac.
Prečo programovanie trénuje logiku inak než hlavolamy
Lebo program spraví presne to, čo dieťa napísalo, a chybu ukáže hneď. Nikto mu nepovie, že je to zle. Dieťa samo vidí, že výsledok nesedí, a ide hľadať, v ktorom kroku sa pomýlilo.
Typická situácia. Dieťa v trinástich rokoch píše program, ktorý overuje, či sa nákupný zoznam zmestí do rozpočtu. Pri štyroch položkách odpovie správne, pri piatich zle. Musí ísť krok po kroku: ktorá položka, ktorá operácia, čo program v tom mieste spočítal. To je rozbor vlastnej úvahy. V zošite z matematiky sa robí presne to isté, keď výsledok nesedí. Chyba býva nakoniec v jednom riadku, ktorý hľadal pol hodiny.
Je tu aj druhý dôvod. Program sa nedá napísať len približne. Keď si dieťa výsledok predstavuje hmlisto, program sa nespustí a každý krok bude musieť vysloviť nahlas. Komu stačila intuícia, má prvé lekcie ťažké, potom mu to však začne pomáhať.
Potvrdzujú to výskumy. Najväčšiu prácu na túto tému, prehľad 105 štúdií, vydal Journal of Educational Psychology v roku 2019. Autori porovnali deti, ktoré sa učili programovať, s rovnakými deťmi bez programovania. V úlohách, kde dostanete niekoľko podmienok, máte vyvodiť záver a hotový postup nikto nedá, dopadli tie prvé lepšie. Školských známok sa to takmer nedotklo.
Typická situácia. Dieťa v trinástich rokoch píše program, ktorý overuje, či sa nákupný zoznam zmestí do rozpočtu. Pri štyroch položkách odpovie správne, pri piatich zle. Musí ísť krok po kroku: ktorá položka, ktorá operácia, čo program v tom mieste spočítal. To je rozbor vlastnej úvahy. V zošite z matematiky sa robí presne to isté, keď výsledok nesedí. Chyba býva nakoniec v jednom riadku, ktorý hľadal pol hodiny.
Je tu aj druhý dôvod. Program sa nedá napísať len približne. Keď si dieťa výsledok predstavuje hmlisto, program sa nespustí a každý krok bude musieť vysloviť nahlas. Komu stačila intuícia, má prvé lekcie ťažké, potom mu to však začne pomáhať.
Potvrdzujú to výskumy. Najväčšiu prácu na túto tému, prehľad 105 štúdií, vydal Journal of Educational Psychology v roku 2019. Autori porovnali deti, ktoré sa učili programovať, s rovnakými deťmi bez programovania. V úlohách, kde dostanete niekoľko podmienok, máte vyvodiť záver a hotový postup nikto nedá, dopadli tie prvé lepšie. Školských známok sa to takmer nedotklo.
Ktorý kurz sadne podľa veku
Nástroj závisí od veku. Do desiatich rokov je to Scratch: dieťa skladá program z hotových blokov a výsledok vidí hneď. Od desiatich do dvanástich Roblox, kde stavia hru a vymýšľa pravidlá pre hráčov. Od dvanástich sa začína Python Start so skutočným kódom. Formát je rovnaký: online, štyridsať lekcií, každá pokračuje v predchádzajúcej.
Dieťaťu v dvanástich obvykle sadne Python Start: písanie mu ide ľahšie než preťahovanie blokov a úlohy môžu byť väčšie. Na prvých lekciách píše hru na hádanie čísla, kde program podľa odpovedí zužuje rozsah, a sám rozhoduje, čo sa stane, keď hráč klame. Potom prídu zoznamy: rozvrh triedy, sada výsledkov, ktorú treba zoradiť.
Keď projekt prestane fungovať, hotové riešenie lektor nedá. Otázka je vždy jedna: čo program robí tam, kde sa to láme. Výber lektorov u nás prebieha v troch kolách, hodnotenie každý štvrťrok. Pre mladšie deti je vstupom Scratch, o ňom sme písali zvlášť.
Dieťaťu v dvanástich obvykle sadne Python Start: písanie mu ide ľahšie než preťahovanie blokov a úlohy môžu byť väčšie. Na prvých lekciách píše hru na hádanie čísla, kde program podľa odpovedí zužuje rozsah, a sám rozhoduje, čo sa stane, keď hráč klame. Potom prídu zoznamy: rozvrh triedy, sada výsledkov, ktorú treba zoradiť.
Keď projekt prestane fungovať, hotové riešenie lektor nedá. Otázka je vždy jedna: čo program robí tam, kde sa to láme. Výber lektorov u nás prebieha v troch kolách, hodnotenie každý štvrťrok. Pre mladšie deti je vstupom Scratch, o ňom sme písali zvlášť.
Či to vášmu dieťaťu sadne, zistíte najrýchlejšie na jednej lekcii. Bezplatná skúšobná lekcia trvá 60 minút, online a jeden na jedného s lektorom.
Čo čakať a za ako dlho
Čakať sa dá zmena v správaní, nie v známkach, a žiadnu lehotu výskum neuvádza. Mení sa toto: predtým prišlo „ja to neviem" takmer hneď, teraz si dieťa zadanie prečíta znova, skúsi jednoduchšiu verziu, overí vlastný predpoklad.
S jednotkou z písomky z matematiky v tom istom polroku nerátajte. Písomka skúša, ako rýchlo si dieťa vybavilo správny postup, kým programovanie rozvíja niečo iné: schopnosť prísť na to, ktorý postup sem patrí.
Skúšku si môžete spraviť doma. Dajte dieťaťu úlohu o kúsok ťažšiu, než je zvyknuté, a sledujte prvých päť minút. Pred rokom pokrčilo plecami. Teraz čakáte otázku: keď otázka príde, dieťa začalo rozmýšľať. Jedna úloha nič nepovie, testujte tri alebo štyri za mesiac.
S jednotkou z písomky z matematiky v tom istom polroku nerátajte. Písomka skúša, ako rýchlo si dieťa vybavilo správny postup, kým programovanie rozvíja niečo iné: schopnosť prísť na to, ktorý postup sem patrí.
Skúšku si môžete spraviť doma. Dajte dieťaťu úlohu o kúsok ťažšiu, než je zvyknuté, a sledujte prvých päť minút. Pred rokom pokrčilo plecami. Teraz čakáte otázku: keď otázka príde, dieťa začalo rozmýšľať. Jedna úloha nič nepovie, testujte tri alebo štyri za mesiac.
Bezplatná skúšobná lekcia programovania v online škole Algonova
Ak chcete, aby si dieťa logiku skúšalo na niečom skutočnom, a nie v zošite s výsledkami vzadu, začnite jednou hodinou. Prihláste ho na bezplatnú skúšobnú lekciu na 60 minút: dieťa bude hodinu online pracovať individuálne s naším lektorom a vy uvidíte, ako premýšľa, keď sa úloha nevyrieši sama.
Chcete, aby vaše dieťa s nadšením objavovalo technológie budúcnosti?
Odošlite nezáväznú prihlášku – dohodneme si vhodný čas skúšobnej lekcie.
Odoslaním tejto žiadosti súhlasíte so zásadami o ochrane osobných údajov
Časté otázky
Áno, aj keď nie tak, ako to podáva reklama. Najväčšia práca na túto tému, prehľad 105 výskumov v Journal of Educational Psychology z roku 2019, zistila, že deti, ktoré sa učili programovať, zvládali úlohy na usudzovanie lepšie než rovesníci, ktorí sa neučili. Školských známok sa to takmer nedotklo. Mení sa spôsob, akým dieťa pristúpi k neznámej úlohe, nie známky v Edupage.
Osem rokov je zvyčajná spodná hranica, lebo tam začínajú kurzy postavené na blokoch, ten náš tiež. Deti od 8 do 10 rokov pracujú s blokmi a zhruba od dvanástich prestáva byť písaný kód pre väčšinu prekážkou. Začať neskôr nie je nevýhoda, dieťa v štrnástich prejde úvodnou látkou výrazne rýchlejšie.
Trénujú hlavolamy, ktoré obsahujú. Zisk väčšinou zostane vnútri aplikácie, lebo dieťa sa naučí vzorec konkrétnych úloh, nie spôsob, ako pristúpiť k neznámej. Čokoľvek, kde dieťa stavia niečo, čo sa môže pokaziť, spraví viac.
Určite. Deti, ktorým matematika ide ľahko, nebývajú nútené hľadať chybu vo vlastnej úvahe, lebo výsledok príde skôr, než sa úvaha vôbec preverí. Program, ktorý beží, ale vracia zlý výsledok, je pre mnohé z nich prvá vec, ktorá rýchlemu dôvtipu neustúpi.
Jedna lekcia týždenne a projekt, ku ktorému sa dieťa medzi lekciami vracia, stačia na to, aby bola za polrok vidieť zmena. Viac než počet hodín rozhoduje, či dieťa veci dokončuje, lebo opustený projekt učí pravý opak vytrvalosti.
Scherer, R., Siddiq, F., Sánchez Viveros, B. (2019). The cognitive benefits of learning computer programming: A meta-analysis of transfer effects. Journal of Educational Psychology, 111(5), 764-792.
https://eric.ed.gov/?id=EJ1220317
https://eric.ed.gov/?id=EJ1220317
Pomôžeme vášmu dieťaťu nájsť kurz, ktorý ho nadchne
Na hodine:
01
Vaše dieťa si vyskúša IT na vlastnej koži
02
Spolu vytvoríme študijný plán na mieru
Odoslaním tejto žiadosti súhlasíte so zásadami o ochrane osobných údajov
Darček: e-kniha "Základy kybernetickej bezpečnosti pre deti"
MindLane s.r.o. Plzenská 3352/156, Smíchov, 150 00 Praha IČO: 23589779
© 2017–2025 Algonova by Algorithmics
