Nastavenia určujú, kto môže dieťa kontaktovať a ku ktorým hrám má prístup. Nie všetky riziká však dokážu odstrániť technické obmedzenia. Niektoré situácie si vyžadujú predovšetkým rozhovor s dieťaťom a pravidlá, ktorým rozumie.
Prvým rizikom je komunikácia s cudzími ľuďmi. Ak sa niekto počas rozhovoru začne vypytovať, v akom meste dieťa býva, do ktorej školy chodí alebo kedy rodičia nebývajú doma, žiadny filter nemusí takúto situáciu zachytiť. Preto je dôležité vopred sa dohodnúť na jasných pravidlách: adresu, názov školy ani svoje fotografie neposielame cudzím ľuďom. Ak sa niekto na tieto údaje pýta, dieťa by o tom malo povedať dospelému, ktorému dôveruje.
Druhým rizikom sú nákupy v hrách. Mnohé hry motivujú hráčov k míňaniu peňazí: ponúkajú atraktívnejší vzhľad postavy, rýchlejší pohyb alebo herný pass, vďaka ktorému nemusia čakať. Finančný limit síce obmedzí výdavky, no nevysvetlí dieťaťu, prečo ho hra nabáda nakupovať. Aj preto sa oplatí hovoriť o tom, ako tieto ponuky fungujú a že za každým nákupom virtuálnych predmetov môžu byť skutočné peniaze.
Tretím rizikom sú napodobeniny populárnych hier. Dieťa hľadá známu hru, no vo výsledkoch nájde niekoľko titulov s takmer rovnakými názvami a podobnými obrázkami. Niektoré z nich sa snažia predovšetkým prilákať kliknutia. Užitočným návykom je preto pred spustením hry skontrolovať, kto ju vytvoril a koľko hráčov ju hrá. Takáto krátka kontrola môže pomôcť lepšie rozlíšiť dôveryhodné hry od podozrivých napodobenín.
O tom, ako Roblox menil pravidlá detského chatu skôr, sme písali zvlášť:
čo sa zmenilo v chate.